O štátnych peniazoch na šport už nebude rozhodovať dátum v kalendári, ale rýchlosť odstránenia zákonnej prekážky. Národná rada SR 10. novembra 2026 schválila novelu zákona č. 440/2015 Z. z. o športe, ktorá mení pravidlá doplatenia zadržaných financií. Hoci ide na prvý pohľad o technickú úpravu lehôt, pre športové organizácie môže mať zásadné finančné dôsledky.
Od pevného dátumu k pohyblivej lehote
Doterajší režim podľa § 66 ods. 6, § 67 ods. 12 a § 69 ods. 7 zákona o športe spájal možnosť doplatenia zadržaných prostriedkov s 30. novembrom príslušného roka. Subjekt, ktorý prišiel o spôsobilosť na jar, tak mal na splnenie podmienok podstatne dlhší čas než ten, ktorému sa to stalo na jeseň.
Pôvodný poslanecký návrh Pavla Ľuptáka počítal so 45 dňami. Pozmeňujúci návrh poslanca Romana Malatinca však lehotu skrátil na 30 dní a zmenil účinnosť zákona. Parlament schválil 30-dňový režim. Nejde pritom o dodatočných 30 dní na získanie spôsobilosti bez ohľadu na príčinu jej straty, ale o lehotu rozhodujúcu pre zachovanie možnosti dostať zadržané peniaze späť.
Strata a pozastavenie spôsobilosti nie sú to isté
Zákon rozlišuje dve situácie. Pri strate spôsobilosti musí prijímateľ podľa novelizovaného § 66 ods. 6 do 30 dní preukázať, že opäť spĺňa zákonné podmienky. Ministerstvo má následne zadržaný rozdiel doplatiť bezodkladne po obnovení spôsobilosti. Rozhodujúce je teda včasné preukázanie splnenia podmienok, nie rýchlosť následného administratívneho postupu ministerstva.
Pri dočasnom pozastavení podľa § 67 ods. 12 sa sleduje iná skutočnosť: či do 30 dní pominul dôvod, pre ktorý bola spôsobilosť pozastavená. Ak áno, ministerstvo má pozastavenie bezodkladne zrušiť a následne doplatiť zadržané prostriedky. Novela nemení samotné dôvody straty či pozastavenia spôsobilosti, ani neskracuje trvanie zákonných sankcií.
Osobitný význam má zmena pre národné športové zväzy. Podľa § 69 ods. 7 sa rovnaká 30-dňová podmienka uplatní aj pri doplatení zadržanej časti príspevku uznanému športu. Ak ju zväz nesplní, príslušná časť príspevku sa nepoukáže dodatočne zväzu, ale použije na plnenie úloh verejného záujmu v športe.
Čo sa stane po uplynutí lehoty?
Práve následok jej zmeškania je najcitlivejšou časťou novely. Ak prijímateľ včas nepreukáže splnenie podmienok alebo pri dočasnom pozastavení neodpadne jeho dôvod, ministerstvo použije zadržané prostriedky na úlohy verejného záujmu v športe. Peniaze teda nemusia opustiť šport, no konkrétny subjekt môže definitívne stratiť možnosť ich doplatenia. Pri pozastavení môže byť problematické najmä to, ak preskúmavanie jeho dôvodov trvá dlhšie než zákonná lehota.
Prechodné pravidlá a otázka účinnosti
Novela zároveň odlišne rieši staršie prípady. Na stratu spôsobilosti, ktorá nastala pred jej účinnosťou, sa má naďalej použiť doterajšia úprava. Pri dočasnom pozastavení, ktoré vzniklo skôr a ku dňu účinnosti stále trvá, sa však nový režim uplatní do budúcnosti: 30-dňová lehota začne plynúť až dňom účinnosti novely. Právne účinky, ktoré už nastali, zostávajú zachované. Cieľom je predísť spätnej zmene už vzniknutých právnych následkov.
Pozmeňujúci návrh zároveň posunul účinnosť z pôvodne zamýšľaného 1. októbra 2026 na deň vyhlásenia zákona. Samotné schválenie parlamentom preto ešte neznamená, že nové pravidlá už platia a sú účinné; rozhodujúce bude dokončenie legislatívneho procesu a vyhlásenie zákona v Zbierke zákonov SR.
Rovnosť lehôt verzus právna istota
Jednotná lehota odstraňuje rozdiely spôsobené kalendárom, zároveň však kladie vysoké nároky na rýchlu nápravu a právnu pripravenosť prijímateľov. Pri počítaní lehoty bude rozhodujúci zákonom určený okamih straty alebo pozastavenia spôsobilosti, nie to, kedy si vedenie klubu či zväzu uvedomí jej dôsledky. Preto bude dôležité priebežne kontrolovať podmienky prijímania verejných prostriedkov.
Pre športové organizácie je praktické poučenie jednoznačné: sledovať nielen existenciu spôsobilosti, ale aj okamih jej straty či pozastavenia a podklady potrebné na nápravu. Novela totiž mení čas z administratívnej okolnosti na faktor, ktorý môže rozhodnúť o financovaní športovej činnosti.
Autor: JUDr. Andrej Bebjak
