Preskočiť na obsah
Domovská stránka » Nečinnosť stavebného úradu: Po 90 dňoch môže prísť o spis. Kedy je však omeškanie zákonné?

Nečinnosť stavebného úradu: Po 90 dňoch môže prísť o spis. Kedy je však omeškanie zákonné?

    Nedodržaná lehota, sťažnosť stavebníka či hrozba určenia iného stavebného úradu. Nový stavebný zákon priniesol mechanizmus, ktorý môže mať pre preťažené úrady vážne dôsledky. Nie každé konanie, v ktorom sa dlhší čas nerozhodlo, však znamená nezákonnú nečinnosť. Rozhodujúce je, prečo úrad nekonal a či svoj postup dokáže právne obhájiť.

    Stavebný úrad vedie desiatky konaní, čaká na doplnenie dokumentácie, rieši rozporné stanoviská a zároveň musí dodržiavať zákonné lehoty. Stavebník však vidí predovšetkým výsledok – rozhodnutie stále nemá. Nasleduje urgencia, sťažnosť na nečinnosť alebo podnet nadriadenému orgánu.

    Takáto situácia už nemusí predstavovať iba administratívny problém. Podľa § 13 písm. i) zákona č. 25/2025 Z. z. môže Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR pri preukázanej nečinnosti trvajúcej najmenej 90 dní určiť iný stavebný úrad na vykonanie úkonov.

    Kedy teda stavebnému úradu reálne hrozí tento zásah? A čo musí byť zaznamenané v spise, aby dokázal vysvetliť, prečo sa v konkrétnej veci nerozhodlo?

    Omeškanie a nezákonná nečinnosť nie sú to isté

    Základným problémom je rozlíšenie medzi samotným uplynutím času a protiprávnym nekonaním správneho orgánu.

    Stavebný zákon neobsahuje vlastnú definíciu nečinnosti. Metodický pokyn Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR č. 2/2026 preto pri jej posudzovaní vychádza z § 3 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

    Podľa tohto ustanovenia ide o nečinnosť najmä vtedy, ak orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní alebo napriek zákonnej povinnosti nezačne konanie z úradnej povinnosti.

    Rozhodujúca preto nie je iba dĺžka konania, ale existencia zákonného dôvodu, pre ktorý stavebný úrad určitý čas nevykonával ďalšie úkony.

    Typickým príkladom je zákonné prerušenie konania alebo situácia, keď lehota na vykonanie úkonu podľa stavebného zákona neplynie. Ak stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, samotná absencia rozhodnutia ešte nepreukazuje jeho nečinnosť.

    Kedy skutočne začína plynúť lehota na rozhodnutie?

    Pri posudzovaní nečinnosti je nevyhnutné rozlišovať jednotlivé zákonné lehoty.

    Podľa § 58 stavebného zákona je základná lehota na rozhodnutie o stavebnom zámere 30 dní, ak možno rozhodnúť bez ústneho pojednávania alebo miestnej obhliadky. V ostatných prípadoch ide spravidla o 60 dní. Pri zákonom vymedzených náročnejších konaniach môže lehota dosiahnuť 90 dní.

    Pri 30-dňovej a 60-dňovej lehote zákon výslovne viaže jej začiatok na úplnosť žiadosti. Súčasne upravuje obdobia, ktoré sa do lehoty nezapočítavajú, a osobitné prípady jej neplynutia.

    Pre stavebný úrad to znamená, že nestačí evidovať iba dátum doručenia žiadosti. Musí vedieť preukázať aj jej úplnosť, procesné úkony a okolnosti ovplyvňujúce plynutie lehoty.

    Pozor však na zásadný rozdiel: 90-dňová lehota na rozhodnutie podľa § 58 a najmenej 90-dňová nečinnosť podľa § 13 písm. i) predstavujú dva odlišné právne inštitúty. Ich mechanické zamieňanie môže viesť k nesprávnemu posúdeniu postupu úradu.

    Hrozí presun spisu na iný stavebný úrad?

    Ak sa preukáže nečinnosť trvajúca najmenej 90 dní, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR môže postupovať podľa § 13 písm. i) stavebného zákona.

    Nejde však o automatické odňatie veci po uplynutí troch mesiacov. Predpokladom je preukázanie skutočnej nečinnosti.

    Novým príslušným stavebným úradom môže byť iba obec patriaca do územného obvodu rovnakého regionálneho úradu, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu a s určením súhlasí. Zákon osobitne upravuje výnimku týkajúcu sa špeciálnych stavebných úradov.

    Dôsledky pritom nie sú iba organizačné. Podľa § 15 ods. 4 stavebného zákona je nečinný stavebný úrad povinný uhradiť určenému stavebnému úradu finančné prostriedky vo výške správneho poplatku za príslušné konanie.

    Takýto zásah preto predstavuje aj konkrétne finančné a kompetenčné riziko.

    Čo ak stavebník podá sťažnosť na nečinnosť?

    Pre stavebný úrad je rozhodujúce, či dokáže predložiť presný a preskúmateľný priebeh konania.

    Metodický pokyn č. 2/2026 stanovuje, že Úrad si pred posúdením údajnej nečinnosti vyžiada obsah spisu a vyjadrenie dotknutého stavebného úradu.

    Podkladom má byť časová postupnosť jednotlivých úkonov vrátane ich identifikácie a dátumov vykonania. Stavebný úrad musí vedieť doložiť nielen vlastnú činnosť, ale aj relevantné úkony stavebníka, dotknutých orgánov či dotknutých právnických osôb.

    Nestačí preto všeobecné tvrdenie, že konanie bolo komplikované alebo úrad bol personálne preťažený.

    Najsilnejšou obranou stavebného úradu je riadne vedený spis, ktorý preukazuje zákonnosť každého významného procesného kroku.

    Ak sa nečinnosť potvrdí a Úrad určí iný stavebný úrad, podľa metodického pokynu uloží pôvodnému úradu odovzdať kompletný spisový materiál do siedmich dní od určenia nového úradu.

    Pozor na konania začaté podľa starého stavebného zákona

    Osobitnú pozornosť si zaslúžia konania vedené podľa zákona č. 50/1976 Zb.

    Metodický pokyn č. 2/2026 výslovne rozlišuje konania podľa nového stavebného zákona od úkonov vykonávaných podľa predchádzajúcej právnej úpravy.

    Mechanizmus určenia iného stavebného úradu podľa § 13 písm. i) sa podľa tohto metodického výkladu nevzťahuje na úkony realizované podľa zákona č. 50/1976 Zb., a to ani vtedy, ak k namietanej nečinnosti došlo po 1. apríli 2025.

    To však neznamená, že nečinnosť v starších konaniach zostáva bez právnych následkov. Naďalej prichádza do úvahy sťažnosť, podnet na prokuratúru a pri splnení zákonných podmienok aj žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

    Ako predísť tomu, aby sa omeškanie zmenilo na právny problém?

    V každodennej praxi by stavebný úrad mal pri každom konaní vedieť jednoznačne určiť, kedy začala plynúť príslušná lehota, ktoré úkony vykonal, či existoval zákonný dôvod jej neplynutia a kedy tento dôvod pominul.

    Rovnako dôležité je pravidelne preverovať prerušené konania. Zákonné prerušenie môže odôvodniť dočasné nekonanie, ale nemôže slúžiť ako trvalá náhrada riadneho procesného postupu.

    Právna ochrana stavebného úradu sa preto nezačína až doručením sťažnosti. Začína sa už pri prvom procesnom úkone a pokračuje dôsledným vedením spisu.

    Najväčším rizikom totiž nemusí byť samotné omeškanie, ale neschopnosť stavebného úradu preukázať, že malo zákonný dôvod.

    Kedy teda ide o prípustné prerušenie konania a kedy už o protiprávnu nečinnosť? Ako správne vyhodnotiť 90-dňovú hranicu? A aké podklady musí stavebný úrad predložiť, aby obhájil svoj postup pri preverovaní sťažnosti?

    Práve tieto otázky patria medzi najdôležitejšie praktické problémy, ktorým sa stavebné úrady musia venovať pri uplatňovaní nového stavebného zákona.

     

    Autor: JUDr. Gabriel Havrilla