Preskočiť na obsah
Domovská stránka » Dotknutý orgán mlčí, stavebník tlačí na rozhodnutie. Môže stavebný úrad rozhodnúť aj bez záväzného stanoviska?

Dotknutý orgán mlčí, stavebník tlačí na rozhodnutie. Môže stavebný úrad rozhodnúť aj bez záväzného stanoviska?

    Chýbajúce záväzné stanovisko alebo rozporné požiadavky dotknutých orgánov. Situácie, ktoré dokážu výrazne skomplikovať povoľovanie stavieb. Nový stavebný zákon síce umožňuje za určitých podmienok postupovať aj bez vydaného stanoviska, no nesprávne uplatnenie fikcie súhlasu môže spochybniť zákonnosť rozhodnutia stavebného úradu.

    Stavebný úrad má pred sebou žiadosť o rozhodnutie o stavebnom zámere. Dokumentácia je predložená, stavebník požaduje rozhodnutie, no jeden z dotknutých orgánov sa napriek uplynutiu lehoty nezašle záväzné stanovisko. Má úrad čakať, vyzvať na doplnenie podkladov alebo môže pokračovať v konaní?

    Podobná situácia nie je v stavebnej praxi výnimočná. Problém sa komplikuje, ak jeden orgán so zámerom súhlasí, druhý stanoví podmienky, ktoré sú s prvým stanoviskom nezlučiteľné, alebo stavebník predloží novú verziu dokumentácie.

    Zásadnou otázkou je, kedy môže stavebný úrad považovať mlčanie dotknutého orgánu za zákonom predpokladaný súhlas a kedy by takýto postup predstavoval procesnú chybu.

    Nevydané záväzné stanovisko nemusí automaticky zastaviť konanie

    Stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. v § 21 ods. 9 ustanovuje, že ak osobitný predpis neurčuje inak, dotknutý orgán má na vydanie záväzného stanoviska 30 dní od doručenia žiadosti, pri zložitých stavbách 60 dní, pričom o predĺženej lehote musí žiadateľa upovedomiť.

    Ak stanovisko v určenej lehote nevydá, zákon predpokladá, že nemá pripomienky ani požiadavky na obsah stavebného zámeru. Projektant túto skutočnosť uvedie v správe o prerokovaní stavebného zámeru.

    To však neznamená, že stavebný úrad môže bez ďalšieho považovať každé chýbajúce stanovisko za súhlasné.

    Pred uplatnením zákonnej fikcie je nevyhnutné preveriť, či bol príslušný orgán skutočne požiadaný, či mu boli doručené potrebné podklady a či na daný prípad nedopadá odlišná úprava podľa osobitného predpisu.

    Ak orgán vyzval žiadateľa na spresnenie nedostatočných podkladov, podľa § 21 ods. 8 počas určenej lehoty na spresnenie lehota na vydanie stanoviska neplynie.

    Samotné uplynutie 30 kalendárnych dní od odoslania žiadosti preto nemusí postačovať na záver, že nastali zákonné účinky nečinnosti.

    Pozor na orgán územného plánovania: Platí osobitný režim

    Osobitné pravidlá upravuje zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.

    Podľa § 24a ods. 5 má orgán územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska 30 dní pri ohlasovaných a jednoduchých stavbách, 60 dní pri ostatných stavbách a 90 dní pri vyhradených stavbách. Lehota plynie od doručenia úplnej žiadosti.

    Ak orgán územného plánovania stanovisko v zákonnej lehote nevydá, § 35 ustanovuje osobitný následok nečinnosti. Za splnenia zákonných predpokladov sa považuje za vydané súhlasné záväzné stanovisko k súladu návrhu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.

    Stavebný úrad však má aj možnosť právnej kontroly takéhoto výsledku. Podľa § 35 ods. 2 môže podať Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR podnet na preskúmanie stanoviska vzniknutého uvedeným zákonným postupom, a to najneskôr do vydania rozhodnutia v príslušnom konaní.

    Fikcia súhlasu teda neznamená, že stavebný úrad musí ignorovať prípadné pochybnosti o súlade zámeru s územným plánom. Zákon mu poskytuje osobitný nástroj na ich preverenie.

    Záväzné stanovisko a záväzné vyjadrenie nie sú totožné

    Ďalšou častou chybou je zamieňanie záväzných stanovísk dotknutých orgánov so záväznými vyjadreniami dotknutých právnických osôb.

    Dotknuté orgány chránia verejné záujmy podľa osobitných predpisov. Dotknutými právnickými osobami sú najmä subjekty spravujúce dopravnú a technickú infraštruktúru.

    Pri dotknutých právnických osobách § 22 ods. 5 stavebného zákona ustanovuje lehotu 30 dní, pri zložitých stavbách najviac 60 dní. Ak záväzné vyjadrenie nevydajú v stanovenej lehote, predpokladá sa, že nemajú pripomienky ani oprávnené požiadavky na zapracovanie do projektu stavby.

    Aj tu je však potrebné rozlišovať medzi absenciou pripomienok a splnením všetkých ďalších zákonných podmienok uskutočnenia stavby.

    Nevydanie záväzného stanoviska alebo vyjadrenia samo osebe nenahrádza samostatné rozhodnutie či povolenie, ktoré sa vyžaduje podľa osobitného právneho predpisu.

    Čo ak si stanoviská navzájom odporujú?

    Ešte náročnejšia situácia vzniká, keď má stavebný úrad k dispozícii dve záväzné stanoviská, ktorých požiadavky nemožno súčasne splniť.

    Stavebný úrad v takom prípade nemôže jednoducho vybrať stanovisko, ktoré považuje za vhodnejšie.

    Postup pri odstraňovaní rozporov upravuje § 54 stavebného zákona. Správny orgán vedie dotknuté orgány k odstráneniu rozporu dohodou. Ak sa rozpor nepodarí odstrániť na ústnom pojednávaní, konanie preruší a vyžiada si stanoviská príslušných najbližšie nadriadených orgánov.

    Ak ani tento postup nevedie k odstráneniu rozporu alebo dotknutý orgán nemá nadriadený orgán, nastupuje zákonom upravený postup prostredníctvom Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.

    Pre stavebný úrad je preto zásadné správne identifikovať rozpor a zdokumentovať jednotlivé kroky smerujúce k jeho odstráneniu.

    Najväčšie riziko? Stanovisko sa vzťahuje na inú verziu projektu

    V praxi môže vzniknúť problém aj vtedy, keď stavebník počas prerokovania alebo konania upraví projektovú dokumentáciu.

    Pôvodné záväzné stanovisko bolo vydané k určitému stavebnému zámeru, no následne sa zmení umiestnenie stavby, jej technické riešenie alebo iná podstatná okolnosť.

    Podľa § 21 ods. 7 stavebného zákona je dotknutý orgán zásadne viazaný obsahom vlastného záväzného stanoviska. Výnimkou je okrem iného podstatná zmena skutkových okolností alebo podkladov, na základe ktorých bolo vydané.

    Stavebný úrad preto musí preveriť, či existujúce stanovisko zostáva použiteľné aj pre aktuálnu dokumentáciu.

    Rozhodnutie vydané na základe stanoviska vzťahujúceho sa na odlišnú verziu stavebného zámeru môže byť z hľadiska zákonnosti problematické.

    Osobitne dôležité je preto zachovať v elektronickom spise preukázateľnú väzbu medzi žiadosťou, verziou dokumentácie, záväzným stanoviskom a výsledným rozhodnutím.

    Ako môže stavebný úrad predísť procesným chybám?

    Pri každej žiadosti by mal stavebný úrad preveriť nielen samotnú existenciu záväzných stanovísk, ale aj ich príslušnosť ku konkrétnemu zámeru, právny základ, obsah, aktuálnosť a prípadné rozpory.

    Ak niektoré stanovisko chýba, rozhodujúce je správne posúdenie zákonnej lehoty a prípadných účinkov nečinnosti. Ak stanoviská existujú, treba vyhodnotiť ich podmienky a ich premietnutie do ďalšieho povoľovacieho postupu.

    Zodpovednosť za zákonné rozhodnutie totiž zostáva stavebnému úradu. Ani predchádzajúce prerokovanie zámeru, ani zákonná fikcia súhlasu nezbavujú správny orgán povinnosti posúdiť splnenie podmienok rozhodovania podľa § 57 stavebného zákona.

    Pre stavebný úrad preto nemusí byť najväčším problémom chýbajúce stanovisko, ale nesprávne právne vyhodnotenie toho, čo jeho absencia znamená.

    Kedy sa možno bezpečne oprieť o fikciu súhlasu? Čo robiť pri rozporných stanoviskách? Kedy treba žiadať nové stanovisko a ako postupovať, aby rozhodnutie obstálo aj v odvolacom konaní?

    Práve správne odpovede na tieto otázky môžu rozhodnúť o tom, či stavebný úrad konanie úspešne ukončí, alebo sa bude musieť k celej veci opakovane vracať.

    Autor: JUDr. Gabriel Havrilla