Slovenský pracovný trh aj podnikateľské prostredie sú čoraz otvorenejšie ľuďom zo zahraničia. V praxi preto pribúdajú spoločnosti, ktoré riešia zamestnávanie cudzincov, ale aj prípady, keď má spoločnosť s ručením obmedzeným zahraničného spoločníka alebo konateľa. Hoci môže ísť dokonca o tú istú osobu, z právneho hľadiska treba striktne odlišovať tri postavenia: spoločník, konateľ a zamestnanec. Každé z nich totiž podlieha inému právnemu režimu.
Zamestnávanie občanov tretích krajín nie je iba otázkou pracovnej zmluvy
Pri občanoch tretích krajín nestačí uzatvoriť bežnú pracovnú zmluvu podľa Zákonníka práce. Ešte pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu treba preveriť, na akom právnom základe môže konkrétna osoba na Slovensku pracovať.
Základnú právnu úpravu predstavuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v spojení so zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. V závislosti od konkrétnej situácie môže byť potrebné potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, povolenie na zamestnanie alebo príslušný pobytový titul. Zákon zároveň pozná kategórie osôb podľa § 23a zákona o službách zamestnanosti, pri ktorých sa povolenie na zamestnanie ani potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta nevyžaduje.
Významné legislatívne zmeny priniesol od 15.07.2026 zákon č. 128/2026 Z. z., ktorý novelizoval zákon o pobyte cudzincov aj zákon o službách zamestnanosti a súvisí s európskou úpravou jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie.
Osobitnú pozornosť si zaslúži aj zamestnanie cudzinca na dohodu. Nemožno automaticky vychádzať z toho, že ak je prípustný pracovný pomer, možno toho istého cudzinca bez ďalšieho zamestnať aj na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Pri viacerých pobytových a pracovných režimoch zákon výslovne viaže výkon práce na pracovný pomer. Konkrétny právny titul cudzinca preto treba preveriť ešte pred podpisom zmluvy.
Povinnosti zamestnávateľa sa prijatím cudzinca nekončia
Povinnosti zamestnávateľa pokračujú aj po nástupe pracovníka. Zamestnávateľ má voči úradu práce informačné povinnosti týkajúce sa napríklad nástupu, skončenia alebo nenastúpenia cudzinca do zamestnania a zmien relevantných údajov. Od 15. júla 2026 možno viaceré oznámenia realizovať aj prostredníctvom nových elektronických služieb.
Po legálnom vzniku pracovného pomeru sa uplatňuje slovenské pracovné právo a Zákonník práce. Cudzinca sa teda týkajú pravidlá o mzde, pracovnom čase, dovolenke, skončení pracovného pomeru, bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci – BOZP ale aj zásada rovnakého zaobchádzania. Zamestnávateľ zároveň spracúva údaje z pasu a pobytových dokladov, preto nemožno zabudnúť na ochranu osobných údajov a GDPR.
Nedodržanie pravidiel môže viesť k tomu, že pôjde o nelegálne zamestnávanie podľa zákona č. 82/2005 Z. z. Kontrola zo strany úradu práce alebo inšpekcie práce preto nemusí skúmať iba pracovnú zmluvu, ale aj oprávnenie cudzinca zdržiavať sa a pracovať na území Slovenskej republiky.
Založenie s.r.o. cudzincom: tretia krajina sama osebe nie je prekážkou
Druhou častou otázkou je založenie s.r.o. občanom tretej krajiny. Slovenský Obchodný zákonník v § 24 výslovne umožňuje zahraničnej osobe podieľať sa na založení slovenskej právnickej osoby, stať sa jej spoločníkom alebo za zákonných podmienok založiť spoločnosť aj ako jediný spoločník. Samotné zahraničné občianstvo teda nie je prekážkou pre založenie spoločnosti.
Pri otázke ako založiť s.r.o. treba riešiť najmä obchodné meno, sídlo spoločnosti, predmet podnikania, osoby spoločníkov a konateľov, výšku vkladov a zakladateľský dokument. Ak je zakladateľov viac, základom je spoločenská zmluva; pri jedinom zakladateľovi sa vyhotovuje zakladateľská listina.
Minimálne základné imanie s.r.o. je 5 000 eur a hodnota vkladu jedného spoločníka musí byť najmenej 750 eur. Po splnení zákonných predpokladov nasleduje zápis do obchodného registra, ktorým spoločnosť vzniká.
Od 17.08.2026 pritom platí nový zákon č. 29/2026 Z. z. o obchodnom registri. Pri príprave dokumentácie už preto nemožno vychádzať zo starého zákona č. 530/2003 Z. z. Nová úprava rieši registráciu spoločností, zapisované údaje, konečného užívateľa výhod aj osobitné preverovanie zakladateľov, spoločníkov a štatutárnych orgánov.
Spoločník nie je to isté ako konateľ
Práve tu vzniká v praxi najviac nedorozumení. Občan tretej krajiny môže byť spoločníkom v s.r.o. a vlastniť obchodný podiel, no z toho ešte automaticky nevyplýva jeho právo osobne na Slovensku pracovať alebo tu vykonávať funkciu konateľa.
Od augusta 2026 obchodný register pri zápise zahraničnej fyzickej osoby do postavenia, ktoré ju oprávňuje konať v mene spoločnosti, preveruje aj povolenie na pobyt v Slovenskej republike. Výnimka platí pre občanov členských štátov EÚ a členských štátov OECD. Pri konateľovi firmy z tretej krajiny preto môže byť štát jeho občianstva rozhodujúci.
Ak chce zahraničná osoba podnikať ako fyzická osoba, ide o odlišnú otázku – živnosť pre cudzincov sa riadi živnostenským zákonom a pobytovými predpismi. Netreba ju zamieňať s prípadom, keď predmet podnikania a príslušné živnostenské oprávnenie získava samotná s.r.o.
Jedna osoba, tri právne režimy
Zahraničný investor tak môže byť súčasne spoločníkom, konateľom aj zamestnancom vlastnej spoločnosti. Práve vtedy je právne nastavenie najcitlivejšie: Obchodný zákonník a obchodný register riešia jeho postavenie v spoločnosti, zákon o pobyte cudzincov jeho oprávnenie zdržiavať sa a vykonávať určitú činnosť na Slovensku a zákon o službách zamestnanosti spolu so Zákonníkom práce jeho prípadný pracovný pomer.
Pri zahraničných spoločníkoch preto dobré založenie s.r.o. nezačína elektronickým formulárom, ale správnym určením toho, čo bude cudzinec na Slovensku reálne robiť. Práve rozdiel medzi vlastníctvom firmy, jej riadením a výkonom práce môže rozhodnúť o tom, či bude podnikateľský model právne bezproblémový, alebo sa z neho stane problém s pobytovým oprávnením, obchodným registrom či nelegálnym zamestnávaním.
Autor: JUDr. Andrej Bebjak